INDEX FAREBNÉHO PODANIA Ra CRI

Index farebného podania Ra(CRI) verzus teplota chromatickosti (K)

Vnímanie svetla

Pred 150 rokmi väčšina ľudí pracovala vonku a tým dostatočne prijímala prirodzené slnečné svetlo každý deň počas roka. Dnes sa všetko odohráva vo vnútri a naše okná odfiltrujú veľkú časť spektra. Profesor Dr. Firtz Holowich, riaditeľ univerzity v Münstery zistil, že len cca 25% svetla, ktoré preniká cez naše oči, je potrebné na našu ostrosť videnia. Zvyšných 75% sa odosiela do nášho mozgu a do hypotalamus (kontrolný systém tela). Tento kontroluje nervový a endokrinárny systém. Svetlo, ktoré vstupuje do nášho organizmu cez naše oči ovplyvňuje živiny v krvi a umožňuje telu ich lepšie využiť. Opakované vystavovanie slnečnému svetlu má za následok zníženie kľudovej tepovej frekvencie, krvného tlaku, dychovej frekvencie, hladiny cukru v krvi, kyseliny mliečnej v krvi a naopak zvyšuje sa príliv energie do tela, zvyšuje sa odolnosť voči stresu a schopnosti organizmu využiť kyslík. Z tohto vyplýva, že tak ako pri zanedbaní výživy dochádza k zdravotným problémom, tak aj organizmus vystavený nekvalitnému osvetleniu sa postupne dostáva do stavu disharmónie, z čoho pramenia rôzne zdravotné problémy.

Vedec Dr. Fritz Hollwich vo svojej štúdii porovnával následky pobytu človeka pod silným umelým žiarivkovým osvetlením bežného typu a plno spektrálnym svetlom, pričom zistil, že stupeň biologických porúch a následných porúch správania úzko súvisí s rozdielom medzi zložením spektra umelého svetla a prirodzeného denného svetla. Pri klasických žiarovkách a žiarivkách spôsobuje prevaha červenej časti spektra neustály stres. Postupne dochádza k disharmónii v celom organizme - začína to preťažením našich očí. Zornička sa rozširuje podstatne viac ako pri slnečnom svetle, čo môže viesť až k svetloplachosti, ale najmä predispozícii zeleného zákalu. Dochádza k stúpaniu vnútro očného tlaku a absencia modrého a fialového spektra farby vyčerpáva oči. Čím ďalej tým viac sa vyskytuje SAD (syndróm sezónnej afektívnej poruchy), ktorá sa prejavuje následne: náhle výkyvy nálad, úbytok energie, depresie prichádzajú väčšinou v zime pri skracovaní slnečného svetla.

Ako Teda oko naozaj funguje?

Oko je vlastne biologický optický pristroj. V priemere má asi 25 milimetrov. Každé váži asi 7 gramov. Oči sú uložené v očniciach, kde sú dobre chránené. Pracujú na podobnom princípe ako kamera. V bdelom stave zachytávajú všetko, čo sa okolo nás deje. Zachytávajú svetlo odrazené od okolitých predmetov a na spracovanie týchto zrakových vnemov sa potom využíva mozog. Mozog sám používa na pretlmočenie a pochopenie týchto signálov asi 10% mozgovej kôry. Týchto 10% je takzvaná zraková pamäť. V nej sa ukladajú tvary vecí, ktoré sme videli predtým. V oku aj v samotnom zrakovom ústredí sú mechanizmy, ktoré vedia zaostrovať obrysy, vypĺňať obrazce a ktoré vedia vytvoriť pre nás pochopiteľné symboly a tvary v čierno-bielej, ale aj vo farebnej podobe. Oko sa skladá z častí, ktoré prenášajú, zachytávajú alebo ináč upravujú obraz. Sú to teda: očná šošovka, očný mok, rohovka, sklovec, dúhovka, vráskovcové teleso, sietnica, cievovka, očné bielko, žltá škvrna, slepá škvrna, zrakový nerv. Optickú sústavu však tvoria iba: šošovka, očný mok, rohovka a sklovec.

Svetlo z vonkajších objektov vstúpi do očí cez zreničku. Ľudské oko má šošovku a clonu, ktoré pracujú podobne ako kamera alebo fotoaparát. Optika oka premietne obrátený obraz týchto objektov na zadnej strane na vnútornom povrch oka (sietnica). Tam je umiestnený hustý koberec svetlo-citlivých fotoreceptorov ktoré prevádzajú svetlo (fotóny) do elektro-chemickéhých signálov, ktoré sa potom spracúvajú do nervových obvodov v sietnici a odovzdávajú sa mozgu.

Tyčíky, ktorých počet je väčší ako kužeľov, sú zodpovedné za našu víziu v šere, ale nefungujú v jasnom svetle. Tyčíky slúžia pre naše nočné videnie, ale niesu schopné rozlíšiť farbu. Naše oči sú veľmi citlivé v noci, ale nevidíme dobre v širokom rozsahu a dohľade.

Kužele sú aktívne vo vysokej úrovni svetla a umožňujú nám vidieť farby a jemné detaily priamo pred nami. Môžu sa prispôsobiť veľmi rozdielnym farbám, odtieňom a hladine osvetlenia, ale nepracujú dobre za nízkej intenzite osvetlenia.

Gangliá sú typom neurónov nachádzajúcich sa v sietnici, ktoré dostávajú signály cez rôzne medziprodukty bunky z kužeľa a tyčiniek. Sú to bunky, ktoré prenášajú informácie do mozgu.

Naše periférne videnie je veľmi dobré na detekciu pohybu v najrôznejších úrovniach osvetlenia, ale je zlé pri nízkom rozlíšení obrazu a poskytuje veľmi málo farebných informácií. Vďaka sietnicovej vrstve, ktorá pokrýva väčšinu oka vnútornej komory, je náš vizuálny systém ako snímač pohybu s takmer 180 stupňovým horizontálnym pokrytím. Táto detekcia pohybu bola užitočná pre ľudstvo už tisíce rokov a bola raz použitá ako systém včasného varovania pre agresorov a počas sledovania a kontroly prostredia počas lovu zvery.

Tyčiniek je asi 120 miliónov a uplatňujú sa predovšetkým pri videní za slabého svetla, za šera. V mozgu sa signály z týchto buniek prenášané cez asi 800 tisíc nervových vlákien zrakového nervu premenia na vedomé obrazy, ktoré dokážeme analyzovať a zapamätať si.

Teória svetla

Viditeľné svetlo je časť elektromagnetického spektra s vlnovou dĺžkou viditeľného svetla vo vákuu 380 nm (fialová zložka) až 780 nm (červená zložka). Presnejšie povedané tento rozsah je viditeľným svetlom pre človeka. Niektoré druhy živočíchov vnímajú rozsah iný - napríklad včely ho majú posunutý smerom ku kratším vlnovým dĺžkam (ultrafialové svetlo), naopak niektoré plazy vnímajú ako viditeľné aj to, čo je pre človeka už infračervené žiarenie. Rôzne vlnové dĺžky mozog interpretuje ako farby, od červenej s najväčšou vlnovou dĺžkou (780 nm), po fialovú s najmenšou vlnovou dĺžkou (380 nm). Hneď vedľa viditeľného svetla sa nachádza ultrafialové (UV), smerom do kratších vlnových dĺžok, a infračervené žiarenie (IR), smerom do dlhších vlnových dĺžok. Napriek tomu, že ľudia nevidia infračervené žiarenie, môžu ho cítiť receptormi v pokožke ako teplo. Rozsah vnímaných vlnových dĺžok je daný predovšetkým tým, že v oblasti viditeľného svetla je maximum elektromagnetického žiarenia zo Slnka dopadajúceho na zemský povrch, to znamená, že v tomto rozsahu je najlepšie vidieť.

Index farebného podania

Je svetelný parameter, ktorý málokto pozná a väčšinou sa spája s teplotou chromatickosti. Slnečné svetlo má index farebného podania 100 Ra (CRI). A všetky umelé svetlené zdroje sú orovnávané s týmto denným svetlom a vyjadrujú percentuálne zastúpenie všetkých farieb oproti slnku. To znamená, že číselný údaj napr. 80 Ra (CRI) znamená, že umelý svetlený zdroj obsahuje 80% všetkých vlnových dĺžok oproti slnku. Normy STN hovoria o minimálnom Ra (CRI) pre určité priestory a s rôznym využitím týchto priestorov. Napríklad kancelárske priestory majú predpísaných minimálne 80 Ra (CRI). Základná podstata indexu farebného podania je pravidlo odrazu svetla od materiálov. Je to odraz žiarenia rôznych vlnových dĺžok od pozorovaných predmetov. Znamená to, že vnímame červený predmet len pre to lebo sa od neho odráža práve vlnová dĺžka červenej farby. Ak by táto vlnová dĺžka chýbala v svetelnom žiarení nevideli by sme ju a vnímali ju ako šedú. Parameter indexu farebného podania je často potláčaný a verejnosti nezverejňovaný pretože hromadne vyrábané trubice spĺňajú minimálne Ra (CRI) 80 a výroba kvalitnejších trubíc s vyšším indexom farebného podania je finančne podstatne náročnejšia – zdravie ľudí je aj tu na druhom mieste. Objavujú sa na žiarivkových trubiciach názvy ako „Day light“ „cool light“ ale je to len údaj o teplote chromatickosti (farby svetla - viď nižšie) a nie o kvalite svetla.

Teplota chromatickosti

Je farba bieleho svetla. Tento parameter vychádza zo žiarovky pri ktorej sa vlákno zohreje na 2500K (Kelvinov). Tento parameter sa následne prevzal na určovanie farby bieleho svetla aj keď už nepopisuje teplotu svetleného zdroja ale prejav farby svetla. A preto aj teplota chromatickosti žiariviek sa udáva v Kelvinoch. To znamená že žiarovka vyžaruje teplé – žlté svetlo – alebo aj poobedňajšie svetlo. Denné svetlo je v oblasti 4.000K a studená biela 6.500K.

Sezónna afektívna porucha (SAD)

Je charakterizovaná epizódami depresie v priebehu roka v období na jeseň alebo v zime s remisiami na jar alebo v lete, ktoré môžu prejsť do manickej fázy. Medzi iné príznaky patrí únava alebo tendencia k prejedaniu, zvlášť potom uhľohydráty, a tiež sklon k nadmernému spánku v zime. (Menšia časť jedincov postihnutých syndrómom SAD je postihnutá častejším depresívnym príznakom ako je nechutenstvo a nespavosť.) U obyvateľov severnej časti Ameriky syndróm SAD väčšinou pretrváva počas približne piatich mesiacov. Je nutné poznamenať, že sezónne zmeny postihujú náladu u každého, bez rozdielu pohlavia a toho, či majú alebo nemajú syndróm SAD. Keď je niekto postihnutý miernou depresiou v zime, ešte to neznamená, že je postihnutý syndrómom SAD.

Svetelný zdroj

Hovorovo žiarovka alebo trubica poprípade kompaktná (úsporná) žiarovka. Svetelný zdroj je zariadenie – spotrebný materiál ktorý mení elektrickú energiu na svetelné žiarenie. Býva s rôznymi závitmi a úchytmi – tieto závity určujú aj napájacie napätie, ktoré nesmie byť zameniteľné. Konštrukcia svietidla Je to dizajnový prvok konštrukcie kovu, dreva, skla, mramoru a pod. ktorá vyžaruje svetlo určitou formou – usmernené, rozptýlené, bodové, farebné a pod.

Svietidlo

Je spojenie konštrukcie svietidla a svetelného zdroja. Je to svietiaci dizajnový prvok. Prirodzené svetlo prispieva k celkovému pocitu zdravia a pohody. Sme radi, že vám môžeme poskytnúť všetky tieto výhody spoločne s kompletnou sériou zdravých svetiel, ktoré poskytujú podobne vyvážené spektrum ako denné svetlo.